Dalo by sa povedať, že po dvoch výstupoch do pohoria Tribeč už vieme, čo od neho môžeme očakávať. Na začiatku sme sa vybrali po trase zmiznutých ľudí, ale nezmizli sme. Prišli sme na miesto, na ktorom sme nevedeli kde presne sme, ale našli sme správny smer. Aj vo filme Trhlina sa v lesoch pohoria Tribeč diali zvláštne veci. Vybrali sme sa teda na miesta natáčania, ktoré niekedy nebolo úplne jednoduché nájsť, ale našli sme ich. Počuli sme tajomné pískanie na lúke pod Žibricou, ale neušli sme. Môže nás Tribeč aj počas tretieho výstupu ešte niečím zaskočiť? Mysleli sme, že už nie, ale...

Veľký Tribeč je najvyšším vrchom pohoria Tribeč a leží v hrebeni pohoria, na hranici okresov Topoľčany a Zlaté Moravce. Štvorica vo filme Trhlina si dala za cieľ práve vrch Veľký Tribeč, no do cieľa nedorazila. Takisto sa v niektorých zdrojoch uvádza, že aj samotný Walter Fischer mal namierené práve na Veľký Tribeč, keď sa stratil. A čo Jarmočný kríž? Snáď najzáhadnejšie miesto celého pohoria Tribeč. Jarmočný kríž sme hľadali už počas prvého výstupu, ale nepodarilo sa nám ho nájsť aj napriek tomu, že sme vedeli, kde sa približne nachádza. Veľký Tribeč a Jarmočný kríž sú nepochybne záhadné miesta, ktoré by bola škoda nevidieť na vlastné oči, keď sa vydáte po stopách filmu Trhlina.

Náš tretí výstup na Tribeč

Po vlastných stopách a stopách Trhliny

Je ráno a aplikácia v telefóne nám napovedá, že ak by sme sa mali stratiť, tak to určite nebude skrz zlé počasie. Autá parkujeme opäť pri ihrisku v obci Zlatno, ako na začiatku prvého výstupu o ktorom sa všetko dočítate TU. Dokonca začiatok cesty na Veľký Tribeč vedie po trase, po ktorej sme kráčali k zrúcanine Čierneho hradu. Začiatok tretieho výstupu teda vyzerá presne rovnako, ako začiatok prvého výstupu, ibaže tentokrát je nás päť. Dokonca si znovu robíme selfie pri bránke na ihrisku. Človek by si na moment myslel, že tie reči vo filme o časopriestoroch v tomto pohorí sú pravda...

Smerujeme k jednej z viacero opustených osád v pohorí Tribeč, k osade Kľačany. Cesta zo Zlatna, k osade Kľačany je rovná a vedie cez nádherný les. V polovici cesty sa nachádza odbočka na zrúcaninu Čierny hrad, dnes ale ideme rovno. Rovno na Veľký Tribeč, kam nedorazili ani vo filme Trhlina, ani samotný Walter Fischer v roku 1939. Po necelých dvoch kilometroch prichádzame do osady Kľačany. Dnes tu stojí pár, viac menej opustených domov, no čuduj sa svetu, niektoré z nich sú dodnes obývané. Táto osada sa stala jedným z miest natáčania filmu Trhlina, kde sa Dávid „stratil“, aby si ostatní užili nočnú atmosféru Tribeču v zime. Táto scéna sa však objavila iba v minisérií filmu Trhlina a bola spomenutá aj v knihe. Míňame posledný obývaný dom a opäť sa raz vnárame do útrob záhadného pohoria Tribeč. Po červenej značke smerujeme k Sedlu pod Veľkým Tribečom a po miernom stúpaní les redne. To je skvelé, pretože vďaka tomu máme po ľavej strane výhľad na veľkú časť pohoria a na zrúcaninu hradu Gýmeš. Počas zvládnuteľného stúpania sme sa dva krát ocitli na rázcestiach. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby tie rázcestia nevyzerali na chlp rovnako. Naozaj sú po ceste dve rovnaké rázcestia, alebo blúznime? Veď nie je zima, kedy sa tu ľudia strácajú... Áno, skutočne sú po ceste nahor dve rovnaké miesta. Celé pohorie Tribeč je poprepletané cyklotrasami, ktoré sú ukážkovo značené a tak nemusíte mať strach, že by ste po ceste na Veľký Tribeč zablúdili. Od posledného rázcestia začína pomerne strmé stúpanie, ale tie výhľady... Červená šípka nám ukazuje, že musíme zrazu odbočiť prudko doľava. Pri tejto šípke si na pravej strane všimnite mohutný a košatý, viac ako 700 ročný dub. Po ďalšej krátkej strmine sa ocitáme pri Pustovníkovej studničke. V rokoch pred 2. svetovou vojnou tu žil osamelý pustovník, ktorý bol pomerne plachý a vidieť ho v spoločnosti ľudí bolo údajne zázrakom.

Na tomto mimoriadne osamelom mieste, uprostred pohoria Tribeč bol pustovník sebestačný a do dediny chodieval iba veľmi zriedka. Dnes tu po ňom a jeho chatrči ostali iba základy a studnička, kde si môžete oddýchnuť po stúpaní lesom.

Neďaleko studničky nám tabuľa oznamuje, že sa nachádzame v Sedle pod Veľkým Tribečom. Zo sedla je to na vrch Veľký Tribeč už iba dvadsať minút chôdze po modrej, červenej alebo zelenej značke pomedzi pozostatky opevnení a obranných valov. Toto je veľmi zaujímavá časť lesa a ani nevieme ako, ocitáme sa na Veľkom Tribeči. Na vrcholy hôr väčšina ľudí chodí kvôli nádherným výhľadom. Nebol by to Tribeč, keby nebol celý záhadný a tak trochu iný a preto z najvyššieho vrchu pohoria Tribeč, Veľkého Tribeča nie je výhľad nikam. Nie je to miesto, kde vás ohúri výhľad, tu ide o pocit. Veď celé pohorie Tribeč je o pocitoch. O pocitoch, ktoré na vrchole Veľkého Tribeča štvorica vo filme Trhlina nikdy nezažila.

Jarmočný kríž, najzáhadnejšie miesto pohoria Tribeč

Navštívili sme Čierny hrad, kam Walter Fisher nikdy nedošiel. Prešli sme z Javorového vrchu do Zlatna, kde sa stratila Lucia Zaťková. Vo filme na Veľký Tribeč nikdy nedorazili, my však áno. Vo filme Jarmočný kríž našli, my zatiaľ nie... Chystá na nás Tribeč niečo, na čo nezabudneme? Počas druhého výstupu o ktorom sa dočítate TU, sme navštívili niekoľko miest natáčania filmu Trhlina. Už nám chýba iba vydať sa po vlastných stopách a opäť hľadať Jarmočný kríž, ktorý sme počas prvého výstupu nenašli. Ten sa nachádza pod Javorovým vrchom, ktorý je z Veľkého Tribeča vzdialený približne deväť kilometrov po hrebeni. Je obed a neostáva nám nič iné, ako sa vydať na cestu bez signálu, spoľahnúť sa iba na seba a dúfať, že posledné kilometre nášho putovania po stopách Trhliny naprieč pohorím Tribeč, prinesú svoje ovocie.

Jarmočný kríž je osadený na mieste, kde kedysi našli osem dorezaných tiel jarmočníkov, ktorí sa touto cestou vracali domov z jarmoku. Každú kosť v tele mali zlomenú, takže sa nemohli povraždiť navzájom a nešlo ani o lúpež, pretože všetok tovar sa našiel pri nich. Dodnes je táto udalosť nevysvetlená a patrí k tajomstvám, ktoré si pohorie Tribeč aj naďalej necháva iba pre seba.

Z Veľkého Tribeča schádzame pomedzi bývalé obranné valy opäť k Sedlu pod Veľkým Tribečom a odtiaľ sa vydávame po modrej a zelenej značke na Medvedí vrch, opäť vrch bez výhľadu. Toto je trasa, na ktorej sa les niekoľko krát mení a ľahko môžete nadobudnúť pocit, že nie ste stále v Tribeči. Z Medvedieho vrchu ďalej vedie cesta po hrebeni na Mišov vrch, počas ktorej máme po ľavej strane výhľad na mesto Topoľčany. Mišov vrch nám pripomína, že počas prvého výstupu, sme práve na tomto mieste ostali bez signálu a nevedeli, ktorým smerom ísť. Tento krát je to s tým signálom úplne rovnaké, ale už vieme, ktorým smerom kráčať ďalej a tak počas cesty na Javorový vrch míňame po zelenej značke zastávky Pod kamennými vrátami, Pod Mišovým vrchom, Pod Kobyliou, Pod Javorovým vrchom.

Finále turistiky pod rúškom tajomna

Sme pod Javorovým vrchom a naše pátranie po Jarmočnom kríži môže znovu začať. Jarmočný kríž nie je bežne zakreslený na mapách a tak sme jeho polohu vyčítali iba z článkov blogerov, ktorí ho už našli. Pod Javorový vrch sme prišli po cyklotrase, ktorá sa napája na žltú značku a za ňou treba ísť doľava na sever. Vraj po 200 metroch budeme pri kríži. Fajn, kráčame teda na sever po starej lesnej ceste a po viac ako kilometri nadobúdame pocit, že tu ten kríž nebude. Nič len pocit. Také to nutkanie, ktoré nás ťahá preč z tohto miesta. Zhodli sme sa, že sa otočíme a vraciame sa znova Pod Javorový vrch, kde sa snažíme z článkov vyčítať polohu kríža. Zaujímavé, že tu signál máme. Z nejakej turistickej mapy, ktorú nám telefón dokázal načítať sme sa dozvedeli, že sme nemali ísť na sever, ale po žltej značke na juh. Kríž je vraj hneď pri ceste. Smerujeme teda po žltej značke na juh, smerom dole k Zlatnu a nech pozeráme, ako pozeráme, žiadny kríž pri ceste nie je.

Signál v pohorí Tribeč je na viacerých miestach dosť slabý. Na to, aby vám v telefóne načítalo články, ktoré vás riadne pomotajú je však dostačujúci!

Slnko pomaly zapadá a nechceme sa cez les vracať po tme, pretože terén až tak dobre nepoznáme. Zmocňuje sa nás jemný pocit zúfalstva, pretože sme proste odhodlaní Jarmočný kríž nájsť. Za každú cenu! A zrazu to nutkanie. Ten kríž predsa len bude po žltej na sever a nie tu, kde hľadáme. Z Pod Javorového vrchu k autám je to približne hodina kráčania. Do západu slnka ostáva približne hodina a pol ale máme neskutočné odhodlanie nájsť najzáhadnejšie miesto celého pohoria Tribeč. Už toto hľadanie nám pripomína, že je to naozaj záhadné miesto a začíname sa cítiť, ako hlavné postavy vo filme Trhlina. Vážne to nie je príjemné, takéto tápanie v lesoch... Dávame tomu poslednú šancu a vyberáme sa opäť na sever po žltej značke. Míňame miesto, kde sme sa predtým otočili a po zhruba dvesto metroch sa to stalo. Naša parťáčka zrazu padá na kolená a kričí „Máme ho...“. Jarmočný kríž. Stredne veľký, strieborný kríž s vyblednutými umelými kvetmi na lúčke v lese. Dosť zvláštne miesto s pomerne zvláštnou atmosférou! Avšak, jeden z hlavných cieľov tohto záhadného tripu naprieč pohorím Tribeč sme úspešne našli. Môžeme teda spokojne konštatovať, že všetky tri výstupy do pohoria Tribeč za ten čas rozhodne stáli a úspešne sa vraciame domov.

Naše tretie putovanie pohorím Tribeč sa končí a tesne po západe slnka sa približujeme k našim autám. Počas tých troch výstupov sme videli veľkú časť pohoria Tribeč. Dokopy sme nabehali približne 70 kilometrov krížom-krážom. Nebyť mierneho blúdenia pri druhom hľadaní kríža, boli by to asi o 2 kilometre menej, ale ktovie? Možno práve toto posledné blúdenie, malo byť akousi čerešničkou na torte a Tribeč sa nám snažil ukázať, že to s ľuďmi naozaj vie. Môžeme aj do tretice povedať, že Tribeč nám síce dal zabrať, ale odchádzame z neho živí a zdraví. Ale... Odišli sme vlastne niekedy odtiaľ?