Mangrovník. Nenápadný zázrak prírody

Prečo práve mangrovník? Pretože ide o neuveriteľne zaujímavý typ stromov, ktorý prekvapuje svojim spôsobom života a dá sa pokojne nazvať malým zázrakom prírody, ktorý chráni nie len prírodu, ale aj ľudí. A to je predsa téma, akú je skvelé šíriť, no nie?

Mangrovník.

Strom, ktorý patrí medzi najstaršie rastliny na svete a zároveň sa radí medzi najväčšie stromy na našej planéte. Približne meter nad vodou, kde končí spleť jeho koreňov začína kmeň, ktorý sa týči do výšky neraz aj viac ako 40 metrov. Nás mangrovníkový les prvý krát zaujal na tropickom ostrove Zanzibar. Mangrovníky sa nachádzajú prevažne v tropickom a subtropickom pásme, najčastejšie v Južnej Amerike, južnej časti Ázie a na pobrežiach Afriky. Tieto stromy k životu potrebujú slanú aj sladkú vodu, preto sa nachádzajú najmä na miestach, kde ústia rieky do morí a oceánov. Vodu, ktorá preteká lesmi čistia od prebytočnej soli a organického bordelu, vďaka čomu tu prežíva neuveriteľné množstvo živočíchov. Až 25x viac ako v korálových útesoch! Monumentálne však? Mimoriadne zaujímavé je rozmnožovanie týchto stromov. V ich korunách sa nachádzajú prevísajúce semená, podobné klíčkom fazule, ktoré keď spadnú do bahnitého dna, okamžite sa zakoreňujú a vzniká tak nová spleť koreňov. Takisto prevísajúce konáre dokážu v zemi zakoreniť a tak sa rozrastať.

Zaujímavosťou je, že vďaka takémuto spôsobu rozmnožovania, môže jeden strom tvoriť bez problémov aj celý les!

Mangrovníkové lesy verzus krevety.

Najväčším problémom mangrovníkových lesov je ich ničenie. Ako inak, pre ľudskú potrebu. Zmizlo už viac ako 35% lesov či už pre výstavbu, rozšírenie infraštruktúry, pre ich drevo ktoré nepodlieha hnitiu alebo napríklad umelý chov kreviet. A práve kvôli krevetám, zmizlo najviac percent týchto lesov na svete. Prečo kvôli krevetám? Pre umelý chov kreviet sa vytvoria umelé rybníky s kanálmi na slanú a sladkú vodu plné chemických látok a antibiotík, aby bola niekoľkomiliónová produkcia kreviet „zdravá“. Takáto voda automaticky kontaminuje okolité vodné organizmy, čo samozrejme mangrovníkom veľmi neprospieva a preto sa práve chov kreviet najväčšou mierou podieľa na odlesňovaní.

Keď les chráni aj človeka.

Prečo by sa mali tieto lesy chrániť? V prvom rade sa vo vodách týchto lesov nachádza obrovské množstvo organizmov, čím vytvárajú obrovský ekosystém. V mangrovníkových lesoch sa nachádza viac ako 75% druhov komerčne lovených rýb. Chránia pred eróziou pôdy, zalesňujú tropické vody, perfektne zachytávajú monzúnové dažde a vlny. Bolo dokázané, že tieto lesy by dokázali roztrieštiť vlny tsunami na oveľa menšie a spôsobiť tak menšie škody na majetku a životoch. To znamená, že dokážu vytvoriť akési hrádze pred ničivými búrkami a hurikánmi. V neposlednom rade v ich korunách žije množstvo druhov vtákov a opíc. To je dosť dobrých dôvodov chrániť tieto lesy nie?

Takže najbližšie, keď sa budeme kúpať v krásnej čistej vode napríklad na Zanzibare, alebo Thajsku, nezabúdajme, že za tú čistotu vďačíme práve magrovníkom. Keď sa budeme fotiť na neuveriteľných pieskových plážach Myanmaru, alebo Kene, nezabúdajme, že práve vďaka mangrovníkom sú také čisté a keď budeme šnorchlovať okolo nádherných korálových útesov kdekoľvek na svete, nezabúdajme, že vo veľkej miere ich chránia práve mangrovníky.